Stratený zajko v Paríži

Život plyšového zajka nemusí byť ani zďaleka taký nudný, ako sa na prvý pohľad môže zdať. „Volám sa pán Zajko a toto je môj skutočný príbeh. Keď vnímate svet očami malého plyšového zajka, všetko sa vám zdá byť veľké. Veľká je posteľ aj dvere, veľké sú ľudské uši i psie laby a okná sú priam obrovské. Neviete, čo sa za tými oknami skrýva, pretože patríte do detskej izby – zvyčajne kamsi na drevenú policu alebo na vankúš a svet za múrmi tej izby vám pripadá vzdialený, neuveriteľný, ohromný, ale aj desivý. Nikdy som nepocítil ani najmenšiu chuť opustiť dobre známu detskú postieľku. Všetko sa však zmenilo vo chvíli, keď sme sa s mojou majiteľkou, malou Jankou a jej ockom vybrali na prázdniny do Paríža.“ A práve tam sa zajko malej Janke stratil. Pohodlie a bezpečie Jankinej izbičky je zrazu fuč. Ocitol sa sám vo veľkom meste a strach sa mu vyštveral až po končeky plyšových uší. Dobrodružstvá aj nebezpečné situácie sa naňho valia zo všetkých strán. Únos, hrozivý potkan, podivná straka… Veru, nič príjemné pre bojazlivého zajka. No ak chce Janku nájsť, nemôže zdupkať!