Už nikdy neuvidím svet

„Prischol mi osud, ktorý som zaznamenal vo svojom románe. Som zadržaný rovnako Už nikdy neuvidím svet ako hlavná postava, ktorú som pred rokmi stvárnil. Rovnako ako môj hrdina čakám na rozsudok, ktorý rozhodne o mojej budúcnosti. Netuším, čo príde, a zrejme o tom už bolo rozhodnuté rovnako ako v jeho prípade. Zažívam patetické muky z bezbrehej bezmocnosti, presne tak isto ako on. Svoju budúcnosť som sťa prekliata veštica predvídal už pred rokmi, avšak nevediac, že je moja.“ Turecký spisovateľ a novinár Ahmet Altan, väznený v cele dlhej štyri metre pre absurdné, kafkovské obvinenie, je jedným z mnohých spisovateľov, ktorých odsúdil represívny režim Recepa Tayyipa Erdoğana. Altan vo svojich pozoruhodných memoároch, napísaných vo väzenskej cele, uvažuje o svojom odsúdení, o životnom priestore zredukovanom na nádvorie obohnané mrežami, o nádeji a úteche, aké myseľ spisovateľa dokáže poskytnúť dokonca i na tých najtemnejších miestach.